Starý hrad má strategickú polohu. V minulosti kontroloval a ovládal dôležitý brod cez rieku Váh v Strečnianskom priesmyku. Ten predstavoval najdôležitejší prechod z horného Považia smerom na Turiec a Liptov. Bola tu mýtna stanica.
Prvá písomná zmienka o Starom hrade pochádza z roku1323, nepriamo sa však spomína už v roku 1267 ako majetok predkov rodu Balaša, počas vlády Ondreja II. To znamená, že je najstarším hradom v oblasti Žiliny a vznikol už pred rokom 1235. V tom čase bolo hradné panstvo najväčšie v severo-západnej časti Uhorska. Zaberalo napr. i dnešné Kysuce. Hrad sa v tom čase volal Varín alebo Warna.
Do prelomu 13. a 14. storočia viedla hlavná považská cesta po pravej strane Váhu od Budatína. To sa zmenilo a cesta bola premiestnená na druhu stranu Váhu od Žiliny. Na začiatku 14. storočia bol postavený hrad Strečno. Postupne prebralo funkcie hradu Varín. Po tomto období sa začína hrad Varín objavovať v listinách pod názvom Starý hrad (maď. Óvár).
Podľa všetkého prvými vlastníkmi hradu boli Balašovci, ktorý na skale nad riekou Váh vybudovali mohutnú obytnú vežu „donjon.“ Koncom 13. storočia hrad vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Ten ho získal násilnou cestou. Po jeho smrti sa hrad vrátil opäť do užívania Balašovcom. Vlastníkmi Starého hradu boli tiež magister Donč, Sandziwoj zo Szubina a jeho zať Stibor zo Stiboríc, kráľovná Barbora Celjská a v zálohu ho mal Ján Čapek zo Sán.
V druhej polovici 15. storočia sa trvalými majiteľmi stali Pongrácovci, ktorí v tom čase tiež vlastnili hrad a panstvo Strečno. Medzi najvýznamnejšie osobnosti tohto rodu patril magnát, vojak a významný politik Uhorska Pongrác II. z Liptovského Mikuláša a Starého hradu. V 15. a 16. storočí Pongrácovci výrazne rozšírili hradný komplex. Vybudovali paláce, delovú baštu, ktorú pristavali k hradnej veži a opevnené predhradie.
Hrad v jeho vrcholnej fáze tvorilo 45 miestností. Nachádzala sa tu hradná temnica, tkáčovňa, sýpka, mlyn, dve maštale, dom kastelána, ubytovanie pre posádku, kuchyňa, klenotnica a reprezentačné priestory, napr.: rytierska sála.
Hrad Pongrácovci prestali využívať v polovici 18. storočia, po skončení stavovských povstaní. Na nejaký čas ponechali na ňom iba malú posádku a vykonávali nevyhnutné opravy. Postupne odvolali i tú a hrad začal chátrať a premenil sa na ruinu.
